Banská Štiavnica

Mesto Banská Štiavnica bolo jedno z najvýznamnejších stredísk na svete. S banskou činnosťou je spojený vznik, rozvoj i najväčšia sláva tohto mesta. Prvý písomný údaj viažuci sa k Banskej Štiavnici pochádza z roku 1156. V roku 1217 sa spomína osada Baňa. Už v tomto období existoval farský kostol Panny Márie na mieste dnešného Starého zámku a dominikánsky kostol (nemecký kostol).

Mestská pečať z roku 1275 je najstaršou mestskou pečaťou v Európe, na ktorej sú banícke insignie. Banská Štiavnica mala svoj erb už v 13. storočí; patrí teda medzi naše mestá s najstaršími erbami. V pôvodnom erbe bol hradný múr s cimburím a pracovné nástroje baníckeho obyvateľstva - motyka, kopáč a dve kladivá. Kamenný erb z roku 1681, ktorý sa zachoval na budove Klopačky, je znakom baníckej bratskej pokladnice. Znázorňuje motívy baníckych a hutníckych nástrojov s jašteričkami. Podľa povesti symbolizujú objavenie miestneho rudného bohatstva.
V priebehu 16. storočia sa v banskoštiavnickom rudnom revíre vyťažilo vyše 300000(!) kilogramov striebra. Už v roku 1627 tu bol v Hornej Biber štôlni prvý raz na svete použitý pušný prach na mierové účely.
V roku 1782 dosiahol počet obyvateľov Banskej Štiavnice 24 tisíc, čo znamená, že Štiavnica bola po Pešti a Prešporku tretím najväčším mestom Uhorska.

Osemnáste storočie bolo obdobím slovenskej banskej techniky. Bolo to obdobie Mateja Kornela Hella a jeho syna Jozefa Karola Hella - vynikajúcich technikov a konštruktérov, Samuela Mikovíniho - profesora, geodeta, kartografa a matematika. V banskoštiavnickom rudnom revíre vznikol jedinečný vodohospodársky systém pozostávajúci z vyše 40 umelých vodných nádrží - tajchov. Využívajúc lacnú vodnú energiu z týchto nádrží, vznikali najefektívnejšie banské vodné čerpadlá: vodostĺpcové, vahadlové a vzdušné. Roku 1782 sa začala raziť Voznická dedičná štôlňa slúžiaca k odvodňovaniu baní celého revíru. So svojou dĺžkou 16,5km je dodnes najdlhšou banskou štôlňou na svete. Razili ju do roku 1878, teda 96 rokov.
Osobitnú kapitolu v dejinách mesta tvorí obdobie tureckých vpádov v 16. storočí. Turkov lákali bohaté banské mestá. Do Banskej Štiavnice sa však nikdy nedostali. Taliansky inžinier Ferrabosco vypracoval plán obrany mesta. Farský kostol prestavali na pevnosť - Starý zámok. Príchodové cesty uzavreli bránami: Svätoantonskou, Belianskou, Cilingerskou, bránou pri Kammerhofe a jedinou doteraz zachovanou - Piargskou bránou. Juhozápadne od mesta postavili druhú pevnosť - Nový zámok nazývaný tiež panenský, ktorý je jednou z najpôsobivejších stavieb, vtláčajúci mestu jedinečný charakter. Obe pevnosti sa zachovali v takmer nezmenenej podobe.
Mimoriadna spätosť historického mesta s okolitou prírodou spôsobuje neprestajne premeny jeho vzhľadu v jednotlivých ročných obdobiach. Množstvo zelene vnútri mesta dáva historickej zástavbe, voľne rozloženej na členitom teréne osobitý rámec, ktorý v každom ročnom období mení svoju tvárnosť. V pomerne neskorom jarnom období sa ozdobí záplavou kvetov, v lete sa premení na sýtu bujnú zeleň a v jeseni na bohatú paletu pestrých farieb. V zime, ktorá tu v drsnom prostredí vládne pomerne dlho, vytvorí sneh rozprávkovú náladu, tak ako v máloktorom inom meste Slovenska.